Konzultant a riešiteľ environmentálnych záťaží

 

O environmentálnych záťažiach

Právo na priaznivé životné prostredie je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a prírodné zdroje“. Podľa zákona o životnom prostredí územie nesmie byť zaťažené ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty, ktoré sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí, iné živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia. Dôvodom pre túto reguláciu je snaha o trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, čo je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií. Sústavné a dlhodobé porušovanie tohto princípu vedie k nevyhnutnému zániku civilizácie. Preto jednou z hlavných priorít Vlády SR v oblasti životného prostredia je odstraňovanie environmentálnych záťaží, v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja.

Čo sú to environmentálne záťaže a čo s nimi?

zakon

Zdedené kontaminované lokality sú dnes označované ako environmentálne záťaže. Pod pojmom environmentálna záťaž sa rozumie také znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka pred dňom 1.9.2007, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Nadlimitné a rizikové znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka po dni 1.9.2007 (vrátane) sa určuje ako environmentálna škoda podľa zákona „o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Strategický plánovací dokument Vlády Slovenskej republiky pre systematické odstraňovanie environmentálnych záťaží na Slovensku je Štátny program sanácie environmentálnych záťažípdf ikona. Tento dokument určuje rámcové úlohy na postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na zdravie človeka i životné prostredie a je v plnom súlade s ďalším strategickým dokumentom Vlády SR, ktorý sa nazýva Vodný plán Slovenskapdf ikona.

Riešenie problematiky environmentálnych záťaží sa riadi zákonom „o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý sa stal účinný dňom 1.1.2012. Tento zákon nastavuje princíp „znečisťovateľ platí“, podľa ktorého nesie zodpovednosť za environmentálnu záťaž pôvodca znečistenia, alebo povinná osoba určená krajským úradom životného prostredia v správnom konaní, alebo príslušné ministerstvo určené Vládou SR príslušným uznesením Vlády SR.

Kde sa environmentálne záťaže nachádzajú?

V priebehu rokov 2006-2008 bola Slovenskou agentúrou životného prostredia z poverenia MŽP SR vykonaná systematická identifikácia environmentálnych záťaží na Slovensku. Výsledkom je zoznam predpokladaných environmentálnych záťaží (register A), potvrdených environmentálnych záťaží (register B) a sanovaných environmentálnych záťaží (register C), ktorý sa nachádza na web stránke enviroportálu.

Proces odstraňovania environmentálnych záťaží

  • Pôvodca znečistenia, povinná osoba a príslušné ministerstvo sú v zákonom určených lehotách povinní predložiť miestne príslušnému krajskému úradu životného prostredia (KÚŽP) na schválenie plánovaciu dokumentáciu vo veci environmentálnej záťaže, ktorá sa nazýva „Plán prác – návrh“. Návrh plánu prác obsahuje časové a vecné vymedzenie vykonávania geologického prieskumu životného prostredia, vykonávania sanácie environmentálnej záťaže, vykonávania monitorovania geologických faktorov životného prostredia, náklady potrebné na realizáciu plánu prác a iné náležitosti vymedzené v geologickom zákone.
  • KÚŽP schvaľuje plán prác v správnom konaní. Po správoplatnení rozhodnutia o schválení plánu prác sú pôvodca, povinná osoba a príslušné ministerstvo povinní zabezpečiť jeho realizáciu u odborne spôsobilej osoby, ktorá má platné oprávnenie na vykonávanie príslušných geologických prác.
  • Pôvodca, povinná osoba a príslušné ministerstvo sú povinní zabezpečiť aktualizáciu plánu prác každých 6 rokov až do doby ukončenia realizácie plánu prác. KÚŽP kontroluje realizáciu plánu prác najmenej raz ročne. O ukončení realizácie plánu prác rozhoduje KÚŽP v správnom konaní na základe žiadosti podanej pôvodcom, povinnou osobou a príslušným ministerstvom. K žiadosti o vydanie rozhodnutia o ukončení realizácie plánu prác sa predkladá záverečná správa zo sanácie environmentálnej záťaže, záverečná správa z monitorovania geologických faktorov životného prostredia a správa o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy vypracovaná odborným geologickým dohľadom.
  • Rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác vydané KÚŽP bude obsahovať aj určenie podmienok posanačného monitorovania geologických faktorov životného prostredia a určenie podmienok ďalšieho využitia územia, ktorej sa environmentálna záťaž týka.